FRETILIN.Media

2010-2020: DECADE OF PEACE, STABILITY & DEVELOPMENT/DEKADA PAZ, ESTABILIDADE NO DEZENVOLVIMENTU

Media service of the FRETILIN party.
Servisu media partidu FRETILIN nian.

Contacts/contactus:

Deputadu Jose Teixeira
Tel. Mobile: +670 728 7080
Email: fretilin.media@gmail.com

Sunday, May 5, 2013

TIMOR-LESTE TENKI FÓ ONRA LIU TAN, BA LORON 5 FULAN MAIU “LORON LIAN PORTUGEZA NO BA KULTURA CPLP”




KOMUNIKADU BA MEDIA
GABINETE DR. FRANCISCO GUTERRES LU-OLO
EX-PREZIDENTE PARLAMENTU NASIONÁL RDTL
PREZIDENTE BA FRETILIN
 
Díli, Timor-Leste, loron 5, Maiu, 2013
 
TIMOR-LESTE TENKI FÓ ONRA LIU TAN, BA LORON 5 FULAN MAIU “LORON LIAN PORTUGEZA NO BA KULTURA CPLP”
 
Prezidente ba FRETILIN, ex-Prezidente ba Parlaentu Nasionál Repúblika Demokrátika Timor-Leste nian, nomos ba Asembleia Konstituinte entre 2001-2002, Dr. Francisco Guterres Lu-Olo ohin hase’e rai maun-alin sira ho lian hanesan, lian Portugeza, maun-alin ho bin-alin sira iha Komiunidade Paízes ho Lian Portugeza ne’ebé Timor-Leste mos halo-parte, tan loron importante hoin nian, loron 5 Maiu, ne’ebé sai nu’udar “Loron Lian Portugeza no Kultura CPLP nian”.
“Loron 5 Maiu hetan marka nu’udar “Loron ba Lian Portugeza no ba Kultura CPLP nian”, husi Konellu Ministrus ba Comunidade dos Países de Língua Portuguesa (CPLP), iha Sorumutuk Ordinária XIV, halao iha loron 20 fulan Jullu tinan 2009, iha sidade Praia, Cabo Verde.
“Idane’e, tan ne’e, loron ne’ebé mak komemora Lían komum entre Estadu-Membru CPLP na’in 8: Lian Portugeza. Lian mak vetór prinsipál ida ba povu sira-nia identidade. Lian Portugeza halo-parte ba identidade, ba istória no ba kultura komum ba país 8, inklui mos Timor-Leste,” dehan Dr. Lu-Olo.
Tuir Dr. Liu-Olo, Lian Portugeza halibur hamutuk Estadu 8 iha Komunidade ida, CPLP, ho ema liu tokon atus rua, ne’ebé ema liu tokon atus rua mak kaer portugés hanesan sira-nia Lian, parte ida ba sira-nia identifikasaun.
“Ita iha orgullu halo-parte ba komunidade idane’e. Lian portugeza, ita-nia lian ofisiál ida, ema iha Kontinente 4 mak koalia, ema tokon ba tokon. Ohinloron Lian ne’ebé mak ema barak liu koalia iha Emisfériu-Sul.Nomos nia sai ona Lian servisu iha organizasaun internasionál oioin, ema uza lian ne’e iha forun internasionál barbarak. Ohinloron Lian Portugeza hetan mos komemorasaun husi UNESCO,” hatutan Dr. Lu-Olo, ex-kombatente iha luta armada, kondekoradu ho Ordem de Timor-Leste, no rekoñesidu nu’udar líder ida iha luta libertasaun nasionál, luta tinan 24 iha ai-laran no iha Timor-Leste nia foho sira.
Jurista resém lisensiadu iha tinan kotuk, salienta katak iha Sorumutuk Konsellu Ministrus CPLP iha loron 20 Jullu 2009, rekomenda mos ba Estadu Membru CPLP nian “atu halo komemorasaun Loron Lian Portugeza, atu bele haburas ninia afirmasaun iha Estadu Membru sira no iha Komunidade Internasionál.
“Ita Timoroan sira, opta iha ita-nia konstituisaun jovem lian Portugeza nu’udar lian ofisiál ida.  Ita mos tuur iha prosesu harii CPLP nia laran, bainhira harii Instituto Internacional da Língua Portuguesa (IILP), ita konkorda ho Acordo Ortográfico foun ida, hodi bele armozia ita-nian lian, ita repete fila-fila importánsia atu defende Lian Portugeza, iha Simeira hotu-hotu CPLP nian, nomos iha sorumutuk Konsellu Ministrus no Ministrus Edukasaun no ba Kultura CPLP nian. Iha buat hotu-hotu ita integra-an iha CPLP, ho benefísiu no vantgem tomak ne’ebé mai ho idane’e, ita iha dignidade sai membru komunidade paízes idane’e,” deklara Dr. Lu-Olo.
“Maibé, sei buat barak atu halo hodi defende Lian idanebe’e ita-nian mos, ho defende ita-nia patrimóniu komum. Uluk kedas tanba, iha ita-nia país sira, sei iha sidadaun barak  mak la koalia lian portugés. Defeza ba Lian Portugeza, ninia promosaun no difuzaun, esensiál tebtebes, tan razaun barbarak: hodi bele hadia edukasaun, hetan matenek no produz matenek; atu bele reforsa ita-nia identidade no ita-nia pozisaun iha Mundu (geo-estratéjia); maibé tan mos razaun ekonómika, ligadu ho pezu CPLP nian iha mundu tomak, iha mundu ida ne’ebé globalizadu bá be-beik.
“iha país sira CPLP nian sei bele no hakarak katak Lian Portugeza sei hametin-án no bele moris-hamutuk iha armonia ho lian nasinál sira seluk, ne’ebé sei hariku ita-nia sosiedade sira. Defende Lian Portugeza no buat ne’ebé komum ba ita hotu laós katak atu desrespeita ka haluha tiha saída mak ita-nian rasik, país ida-idak nian.
“Estadu membru CPLP sira-nia diversidade kulturál extraordináriu tebtebes no sei halo ita makaas liu tan nu’udar Komunidade. Loron 5 Maiu mak Loron Lian Portugeza nian, maibé nia mos loron Kultura CPLP nian, nune’e bele hatudu de’it rekoñesimentu ne’ebé mak ita iha ba-malu, ba diversidade kulturál ita-nia rain sira-nian. Lian Portugeza, tan lian komum, nia mak, iha kraik liu, vetór ba ita-nia diversidade kulturál, maibé nia mos mak pontu ne’ebé ita-nia identidade istórika hasoru-malu.
“Timor-Leste mak membru jovem liu iha família CPLP nian. Ita-nia Konstituisaun tau Lian Portugeza, sor-sorin ho Tetun, nu’udar lian ofisiál iha Timor-Leste,” Dr. Lu-Olo hatutan.
Iha tinan 2014, Timor-Leste sei kaer Prezidénsia CPLP nian. “Sei onra ida ba ita, maibé dezafiu boot ida mós ba ita. Ita iha obrigasaun atu halo barak no diak liu tan ba promosaun no defeza ba Lian Portugeza, tanba ita-nia labarik sira nia edukasaun no atu hametin ita-nia identidade depende ba esforsu hirak ne’e; esforsu hirak ne’e sei importante tebes ba produzaun matenek tékniku no sientífiku no hodi bele fahe-lisuk iha nível internasionál, sira sei importante tebes ba projesaun ita-nia Lian no ita-nia Komunidade (CPLP) iha Mundu,” Dr. Lu-Olo dehan nu’udar lia-menon ba estadu Timorense atu bele fó liu tan atensaun didiak ba loron idane’e, sei lori diak mai Timor-Leste no ba rai maun-alin sira iha CPLP.
(Atu hetan informasaun seluk tan, bele kontakta Dr. Francisco Guterres Lu-Olo +670 7723 0012)

No comments:

Post a Comment